Najskôr dobrá správa. Niektoré štúdie ukazujú, že ešte pred prvým rokom sú deti schopné súcitu. Plačú, keď plačú ostatné, a smejú sa, keď sa smejú aj ostatní. Dvojročné dieťa už dokáže utešovať druhého. Stará sa o kamaráta, ktorého niečo bolí, ponúka svoju obľúbenú hračku plačúcemu súrodencovi alebo sa ochotne podelí o sladkosti s ostatnými deťmi. Vedci preto veria, že dvoj- a trojročné deti majú prirodzenú schopnosť empatie či altruizmu.
A teraz tá zlá. Okolo štvrtého roka už deti vedia, že klamať, schválne ubližovať druhým ani kradnúť sa nemá. To ale ešte neznamená, že aspoň raz neskúsia oklamať svojich rodičov, aby pre seba získali nejakú výhodu. V tomto veku deti začínajú vnímať, že aj ostatní majú svoje pocity a zámery. A s tým ide ruka v ruke zistenie, že zlé správanie môže predstavovať mocný nástroj.